Člen fanklubu AK Vorvane v rozhovore pre www.osporte.sk

03.03.2009 20:37

  
Minulý piatok odohral v srdci Turca posledný extraligový zápas v drese Hokejového klubu Orange 20 proti Martinu a v nedeľu už nastúpil v drese HK AquaCity ŠKP Poprad, v ktorom hokejovo vyrastal a momentálne dohráva aktuálnu sezónu. Pravý krídelník Samuel Mlynarovič je jeden z horúcich adeptov na dres hokejovej reprezentácie do 20 rokov, ktorú na prelome rokov čaká svetový šampionát tejto vekovej kategórie znova za veľkou mlákou. S devätnásťročným popradským gymnazistom, ktorého v najbližších dňoch čakajú maturitné skúšky a následne v apríli aj skúška na medzinárodnom turnaji štyroch krajín v ruskom Ťumene, sme sa porozprávali:


• Každému mladému hokejistovi ostane navždy v pamäti premiérový zápas v seniorskej extralige. Ako si naň spomínate?
"Bolo to vo sviatok Troch kráľoch. Ležal som ráno v posteli a tréner Turan mi zatelefonoval, aby som sa dostavil na štadión a že pravdepodobne nastúpim na svoj prvý zápas proti Liptovskému Mikulášu. V tom čase šarapatil v tíme Popradu nejaký vírus a bola veľká maródka. Prišiel som na tréning, kde mi tréneri oznámili, že budem hrať vo štvrtej formácii. Bola to pre mňa nová skúsenosť, pretože hrať po boku skúsených hráčov ako Kroták či Rataj, ktorí odohrali množstvo zápasov a pôsobili aj v reprezentácii, je predsa len niečo iné, ako hrať v juniorke. Pričuchol som k extralige."

• Ako ste sa cítili po zápase?
"Bolo mi jasné, že šancu zahrať si v zápase budem mať vtedy, keď sa bude vyvíjať v náš prospech. Spočiatku to vyzeralo nádejne, no potom sme inkasoval zbytočné góly a moja šanca, že nastúpim upadala. Po zápase som bol síce smutný, ale na druhej strane i rád, že som mohol sedieť aspoň na striedačke."

• V nedeľu proti Nitre ste už mali na svojom konte ďalších desať extraligový duelov v drese oranžových. Bola to výhoda?
"Určite! Odzrkadlilo sa to aj tým, že som dostal dôveru od trénerov a aktívne som sa zapojil do zápasu. Odohral som svoj prvý zápas v popradskom drese, škoda, že sme prehrali v predĺžení."

• Pôsobenie medzi oranžovými a následne v reprezentačnej juniorke je akiste pre vás novou výzvou?
"V juniorskom tíme som už tretiu sezónu a pôsobenie v dvadsiatke bolo tajným snom. Sledoval som projekt Orange 20 a celú prípravu som podrobil tomu, aby som si vybojoval miesto v tomto tíme pre novú sezónu. V januári som dostal šancu, ktorú som nečakal, ale zasa ma veľmi potešila, lebo sú tu iné možnosti."

• Extraligové príležitosti sú zrejme tou najlepšou školou?
"Určite! V Poprade som sa dostal párkrát do tímu, ale spravidla som iba čakal na lavičke náhradníkov. Teraz dostávam šancu pravidelne a veľmi si vážim, že môžem hrať extraligu v tomto mladom tíme. Je to predsa len iné, ako robiť garde skúseným hráčom doma. Som rád, že som tu a beriem to ako krok dopredu. Nepochybne sa vynasnažím aby som tu hral aj v novej sezóne."

• Ako ste mali pocity pred prvým extraligovým zápasom v dvadsiatke?
"Priznám sa, spočiatku som mal veľké obavy, ako prežijem na ľade svoju premiéru, ale napokon to skončilo celkom fajn. Nervozita aj vďaka skúsenejším hráčom opadla a cítil som, že každou minútou zo mňa opadá tréma, nervozita i určitá zodpovednosť. Bolo to v Bystrici, kde som asistoval na jediný gól, ale päť gólov v našej sieti bolo viac ako dosť..."

• Snom každého mladého hokejistu je štartovať na MS juniorov, ako ste prežívali posledný šampionát v Ottawe?
"Mal som tam niekoľko kamarátov, s ktorými som sa stretával na reprezentačných zrazov mladšej reprezentácie. Samozrejme, chlapcom som držal palce a celé to dianie na MS som prežíval tak, ako keby som bol jeden z nich. Boli to pekné večerné chvíle, ktoré nám naši reprezentanti ponúkli a veľmi rád by som sa aj ja v budúcnosti chcel na niečom podobnom podieľať. Obetoval som kvôli tomu aj Silvestra. K žiarivejšiemu lesku chýbala už iba medaila, ale zasa byť štvrtý na tejto planéte, to je obrovský úspech."

• Kto vás najviac zaujal?
"Bol to predovšetkým kolektívny výkon mužstva, nebolo to založené na nejakom konkrétnom jedincovi ale na súdržnej partii. Potešil ma kvalitný výkon brankára Janusa. Dobrý výkon brankára je v modernom hokeji 70 percent konečného úspechu."

• Vás to nikdy neťahalo do bránky?
"Mňa nikdy neinklinovala skutočnosť, aby na mňa strieľali, skôr naopak, radšej dávam góly. Podľa mňa musí byť brankár aj osobnosť, nie každý sa totiž môže narodiť ako brankár.“

• Máte hokejový vzor?
"Ani nie, ale herným prejavom a majstrovstvom sa mi veľmi páčil Václav Nedomanský, po ktorom som nosil na drese aj číslo 14.“

• Kam by ste to v hokeji chceli dotiahnuť?
"Špeciálny cieľ nemám, trénujem poctivo každý deň a každý deň sa chcem aj zlepšovať. Chcem byť čo najvyššie."

• Je pre vás hokej životný štýl alebo len akési rozptýlenie či zábava?
"Jedno i druhé. Hokej hrám preto, že sa mi páči a veľmi ma baví a nie preto, aby som ho musel hrať. Robím to, čo ma baví. Aj hokejom sa možno živiť a zarobiť peniaze.“

• Ako ste si v púchovskom výcvikovom stredisku privykli na nový režim?
"Pre mňa to nebolo cudzie. Všetko je postavené na istom režime, ktorý má hlavu i pätu. Máme tu vytvorené profesionálne podmienky, takže je to aj normálny život hokejistu, ktorý musí trénovať a následne odvádzať kvalitné výkony v zápasoch. S tým nemám problémy.“

• Bolo výhodou, že ste v Púchove aj s ďalším Popradčanom Richardom Vojsovičom?
"Určite, najmä pri cestovaní je to pozitívne. Na izbe som ale býval s Grošaftom. Sme jedna partia a nerobíme medzi sebou rozdiel.“

• K čomu viac inklinujete? K ofenzívnemu alebo defenzívnemu hokejovému prejavu?
"Som síce víťazný typ, ale v extralige je úspech determinovaný kvalitnou obranou. Čim menej gólom inkasujeme, tým máme väčšiu šancu na víťazstvo. V tomto mužstve je dosť hráčov, ktorí môžu dať gól, ale musíme hrať disciplinovane a dodržiavať pokyny trénera. Našou zásadou je nerozbiť súpera kvantom gólov, ale inkasovať ich čo najmenej, lebo v medzinárodnej konfrontácii proti Rusom, Kanaďanom, Švédom či Američanom, budeme odkázaní viac brániť ako útočiť. Taká je totiž realita.“

 

Zdroj 

Foto: Jozef Michnica
 

—————

Späť